Bencúrova 13, 040 01 Košice, č.tel.: 055/6220640, email: sopkrkke@sopk.sk
:: Regionálne komory SOPK
 
P. MIHÓK: NETYPICKÝ DOVOLENKOVÝ NÁVRAT DO KORONY
Kategória: Koronavírus a ekonomika Vydané dňa:09.09.2020 (267x prečítané)

Akosi nechceme akceptovať zrejme novú realitu, že súčasná koronavírusová pandémia tu nie je na prechádzke, ale že zostáva s nami, zrejme na dlhší čas, čo výrazne ovplyvní náš každodenný život v jeho osobnej a ľudskej dimenzii, spoločenskom meradle, ako aj v podnikateľských a ekonomických aktivitách. S koronou sa budeme musieť jednoducho naučiť žiť, ale aj bojovať. Očakávané vakcíny či lieky zrejme budú schopné zmierniť jej tlak, ale nečakajme jej rýchlu porážku. Život a svet jednoducho dostávajú novú dimenziu a my sa jej budeme musieť prispôsobiť a nájsť svoj vlastný priestor v iných nových podmienkach. Ideme vytvárať nový svet, ktorý bude určite iný ako ten doterajší, a pokúsme sa ho nastaviť na novú kvalitu života.

Ako zvládnuť túto veľkú výzvu z pohľadu osobného, rodinného, firemného či Slovenska ako štátneho celku? Základom nesporne je zachovať si svoju integritu osobnú, firemnú či štátnu. Aj keď jedinou istotou a konštantou súčasného stavu je permanentná zmena, ktorej výsledkom určite nebude návrat do stavu pred koronou, ale nová kvalita, zatiaľ nie presne zadefinovaná, náš prístup musí byť čisto pragmatický a vypočítateľný. Ak nás zmena ovládne, tak jej výsledok bude pre nás negatívny. Ak zmenu pochopíme, bude to prvý krok k jej ovplyvneniu, a tým aj jej využitie v náš prospech. Preto sa zmeny nebojme, ale využime ju na našu vnútornú osobnú aj spoločenskú očistu. Musíme si všetci uvedomiť, že nemôžeme mať všetko, čo sa nám prisnije, že nemôžeme byť obeťami bezbrehého konzumu a že nemôžeme stále žiť na úkor budúcnosti. Polarizácia spoločnosti v hodnotovom, ako aj v globálnom meradle nás ženie do veľmi nebezpečnej krízy, ktorej dôsledky môžu byť fatálne. Urgentnosť zmeny je dôsledok skutočnosti, že zneužívanie súčasného hodnotového systému vytvorilo bezvýchodiskovú situáciu, z ktorej súčasnými nástrojmi riadenia štátov a spoločností je prakticky nemožné nájsť reálne a racionálne východiská. Súčasný spoločenský systém akoby pohlcoval sám seba.

Naša budúcnosť nie je to, o čom dnes snívame, ale to, čo dnes tvoríme. Všetci si musíme byť vedomí starej pravdy, že postavenie zaväzuje, čo znamená, že funkcia, bohatstvo a sloboda sú predovšetkým vecou osobnej a spoločenskej zodpovednosti, na tú nesmie nikto z nás zabúdať. Pretože – tak ako hovorí Konfucius – „vedieť, čo je správne, a nerobiť to, je najväčšia zbabelosť“.

Spoločnosť, v ktorej dominuje negativizmus, je spoločnosťou bez motivácie, spoločnosťou utopenou v samej sebe, spoločnosťou, ktorá sa prestáva rozvíjať. Preto my všetci v rovine osobnej, firemnej aj verejnej a politickej si musíme uvedomiť, že
• spoločnosť sa rozvíja vtedy, keď každý z nás jej dáva viac, ako z nej berie,
• spoločnosť stráca perspektívu vtedy, keď sa jej snažíme vystavovať účty za to, čo robíme,
• spoločnosť degraduje vtedy, keď z nej berieme viacej, ako jej dávame.

Dokážme si každý pre seba vystaviť vlastný účet, dal a má dať, a pozrime sa aj sebakriticky na svoj výsledok. Boj s pandémiou je bojom individuálnym, teda bojom každého z nás, ale aj bojom spoločenským, teda bojom na úrovni rodiny, obce, firmy, štátu, a bojom globálnym. Len v synergii každej z týchto úrovní ju dokážeme poraziť a nastoliť novú rovnováhu. Pandémiu neberme ako trest, ale ako príležitosť zmeniť seba samého, svoju firmu či svoju krajinu. Aj my na Slovensku musíme finančný rámec Európskej únie, na ktorého splácaní sa budeme my a naše deti podieľať, využiť nie na zakonzervovanie súčasného stavu, ale jeho prostredníctvom realizovať štrukturálne zmeny zodpovedajúce novej situácii. Len vtedy budú tieto zdroje efektívne využité a len vtedy budú ony generovať nové zdroje na ich splatenie. Inak napriek týmto prostriedkom budeme ešte chudobnejší a zadlženejší. Podľa môjho názoru treba zadefinovať jasný a čitateľný program využitia disponibilných finančných prostriedkov a na jeho základe spracovať realizačné projekty. Program by mal mať pomerne jednoduchú štruktúru cieľov a im pridelených finančných rámcov. Som presvedčený že 50 % disponibilných prostriedkov by malo riešiť spoločenskú a finančnú stabilitu krajiny, t. j. mali by byť alokované do štrukturálnej prestavby ekonomiky Slovenska, vedy, výskumu a vzdelávania. Ďalších 25 % prostriedkov by malo byť určených na likvidáciu starých dlhov v oblasti ekológie a regionálneho rozvoja a zostávajúcich 25 % by malo ísť do infraštrukturálnych projektov a rozvoja vidieka.

Práve dnes si musíme viac ako inokedy uvedomiť známu pravdu, že civilizácia je postavená na tom, čo od ľudí požaduje, a nie na tom, čo im poskytuje. Aj my v našej slovenskej spoločnosti musíme zabrániť pádu do hodnotového nihilizmu, ktorý ju nielen degraduje, ale vo finále ju môže zničiť. Nezabúdajme na dialektiku vývoja a jej pravidlá. Už Aristoteles povedal, že dialektika je umenie rozlišovať pravdu od lži. Tým sa líši dialektika od rétoriky, ktorá chce presviedčať bez toho, aby si robila starosti o pravdivosť či len zdanlivosť toho, o čom hovorí. Mám taký nedobrý pocit, že v dnešnom svete máme veľa rétorov a minimum dialektikov, a preto sa utápame v prázdnych slovách, a nie v zmysluplných činoch. Využime krátky čas, ktorá nám je daný k dispozícii, nielen na zamyslenie sa, ale najmä na reálne kroky a odvážne činy, ktoré sú jedinou cestou a nádejou na lepší svet a život našich potomkov v ňom.

Peter Mihók
predseda SOPK

Zdroj článku: SOPK, Úrad komoryInformácia o ochrane osobných údajov
Projekty
Partneri
home web dotazník
Táto webstránka bola vytvorená aj pomocou redakčného systému phpRS.
© Slovenská obchodná a priemyselná komora